Olympijské hry boli vo svojej antickej podobe oslavou jednoty krásneho tela a ducha.Ich prapodstatou bola teda oslava vtedajšieho ľudského ideálu.Nemožno teda pochybovať o hĺbke myšlienky tejto antickej súťaže ktorá podnecovala športovcov aby dosiahli tento ideál.Súťažiaci v náročných športových disciplínach neboli iba bezduchou horou svalov ale duševne vyspelí mladí muži,vzdelaní v umení a vede.Mnohí z nich boli filozofi.Ďalším pozitívom antických hier bola idea mieru,ktorý bol v čase konania hier uzavretý medzi všetkými mestskými štátmi.Skrátka,olympijské hry boli zosobnením hlavných ideálov antického sveta.Dôsledkom jeho barbarizácie bolo teda ,bohužiaľ,aj ich zrušenie.
Mimulý rok pri sledovaní otváracieho ceremoniálu letných OH v Aténach som bola očarená programom.Úplne som asi dokázala predstaviť ten voľakedajší antický svet spojený s Bohmi na Olympe a všetkými tými bájami a povesťami,ktoré som čítala už ako malá.Nadchla ma myšlienka,že Gréci chceli oživiť spomienku na svoju minulosť,že chceli "privolať" atmosféru tých niekdajších antických hier.Ale,to všetko je len pozlátko,ozdoba,ako som si neskôr uvedomila.Na ideál kalokagathie si dnes sotva niekto spomenie,nieto aby sa ho snažil dosiahnuť.
Myslím,že už pri zrode novodobých OH v r.1896 bolo asi jasné ,že ich podoba bude iná ako v staroveku.Ale tiež asi nikto nepredpokladal ,že znehodnotenie pôvodnej myšlieky bude mať až také rozmery.Že OH sa stanú dejiskom terorizmu,čo z nich spraví najväčšie policajné akcie súčasnosti a dôvod na strach hlavne počas úvodných a záverečných ceremómií.Tak ako v staroveku,aj dnes je olympiáda odrazom dnešnej doby.Dopingové aféry,úplatkárstvo,škandály...to všetko sa dá zhodnotiť jedným slovom-BIZNIS."Prachy" vedú ľudí k tomu čo absolútne rúca pôvodný zámer,teda oslavu športu a (aspoň)ľudského tela,keď už nie oslavu ducha.Dvadsiate storočie,poznamenané toľkými vojnami a konfliktami olympijské hry skrátka tiež "využilo".Svoju rolu zohrali v posilnení diktátorských režimov v 30-ych rokoch aj počas studenej vojny.Keď si človek toto všetko uvedomí,"lesk" ceremónií mu príde rovnako povrchný ako aj celé ich pozadie.
Iskierkou nádeje v celom tom cirkuse sú podľa mňa paralympijské hry.Prebiehajú síce v úplnej tichosti a pokore,no za to nesú v sebe myšlienku ktorá snáď zatieni aj tú "nádheru" ktorá sa konala predtým.Je úžasne obdivuhodné akú húževnatosť a odhodlanie prekonať samého seba možno nájsť v ľuďoch od ktorých by sme možno skôr čakali,že sa radšej,znášajúc svoje utrpenie,skryjú pred svetom.