Týmto článkom by som možno chcela aj poukázať na to aká krásna je metropola Slovenska-akú má bohatú históriu a aké čarovné je odhaľovať ju.Adresovala by som to tým ktorí stále porovnávajú Bratislavu s inými veľkomestami a majú pocit že je oproti nim maličká,úbohá a nezaujímavá.Hoci toho o histórii svojho mesta neviem až tak veľa-patrím predsa k mladej generácii pre ktorú sú staré časy už dávno zapadnuté prachom,som hrdá na to že raz budem môcť svojim deťom či vnúčatám rozprávať o tom "aká bola Bratislava".Možno im porozprávam príbeh malého chlapca,ktorý vyrastal na Ventúrskej ulici a každý deň chodieval so svojím otcom loviť dunajské ostrieže.S kamarátmi sa hrával v úzkych uličkách,potuloval sa po námestiach a túžobne čakal na tú chvíľu keď bude mestom prechádzať kráľovský sprievod a on sa bude môcť pokochať pohľadom na krásne biele kone,pyšne klusajúce Michalskou bránou.Snáď to bude rozprávanie o mladej dievčine,predávajúcej pletené košíky na hlavnom námestí.Každý večer sa vracia do svojej skromnej podkrovnej izbičky a sníva o tom že aj ona sa raz prevezie v tom krásnom koči,ktorý dnes ráno videla v meste.Možno budem rozprávať o tučnom richtárovi,ktorý kedysi každý deň na radnici zanietene riešil otázky nášho mesta a večer sa ponáhľal domov tešiac sa na husacinku s lokšami a pohárom dobrého vínka.Spomeniem starého hodinára,ktorý opravil hodiny na Michalskej veži a samotný richtár mu zato udelil vyznamenanie.Možno že by som im porozprávala o dievčatku so zápalkami.Je to veľmi smutný príbeh ale ktovie či sa raz neodohral v starej Bratislave.Môžem vyrozprávať desiatky povestí,príbehov a životných osudov.V Prešporku žilo mnoho ľudí,niektorí celkom obyčajní,iní slávni,uznávaní.Ale každý osud voľakedajších Bratislavčanov si zaslúži našu pozornosť.Iste by som svojim vnúčatám nezabudla povedať o tom milom,úctivom starom pánovi,vždy tak pekne oblečenom,ktorý sa tak často prechádzal ulicami mesta a s úsmevom zdravil všetkých okoloidúcich zložením svojho čierneho klobúka.Napokon,zdraví nás dodnes.A tá dáma,ktorá pravidelne popíjala kávu a pochutnávala si na ešte teplých rožtekoch plnených orechami a makom v tej vychýrenej kaviarni?Iste to bola manželka nejakého váženého mešťanostu keď si mohla dovoliť takto míňať čas i peniaze.Pri rozhovore so svojou priateľkou hodila zopár drobných chlapcovi,čo šiel naokolo a chudými rukami natŕčal čiapku k dvom dámam.A pritom množstve "bratislavských osudov" by som iste nezabudla ani na "chlapca z dunajskej ulice".Aj tento osud totiž písal históriu Bratislavy.
Ale teraz sa vráťme späť do reality.Bratislava už dávno nie taká ako kedysi a život tu neplynie tak pokojne.Denne sa ňou preženú tisícky "uponáhľaných ľudí modernej doby".Ženú sa za prácou,za obchodmi.Sotva niekto spomalí krok a vychutná prechádzku mestom ako za starých čias.Fiakre ťahané koňmi vystriedali elektičky a trolejbusy,z niekdajších tovarišstiev a cechov sú dnes veľké továrne a drobné obchodíky s rozličným tovarom majú v dvadsiatomprvom storočí podobu gigantických nákupných centier.Bratislava prešla mnohými etapami a každá na nej zanechala istú spomienku.A v tej záplave stále sa rozširujúcich moderných štvrtí sa to staré,historické jadro meste pomaly stráca.Dnešná Bratislava je skrátka iná.Napokon,musí taká byť.Hoci dnes,na prahu tretieho tisícročia už pomaly dostáva podobu modernej,európskej metropoly,ešte stále žijú ľudia,ktorí si pamätajú "staré dobré časy" trojjazyčného srdca Európy.Staré časy veľkolepej Bratislavy.Áno,ja si totiž myslím že to, čo robí mesto veľkolepým je práve jeho história.A čo ma najviac dokáže fascinovať na živote v Bratislave je práve tá akási svojská,neopísaťeľná atmosféra Prešporku,akási nostalgia.Ale živá nostalgia.Hradné hry,korunovačné slávnosti,vianočné trhy,výstavy či hudobné festivaly a množstvo iných krásnych podujatí-to všetko je dôkazom toho že Bratislava skutočne "žije" svojou históriou,tradíciami a kultúrou.Občas máte pocit že minulosť naozaj ožíva na každom kroku-Znovuotvorená stará kaviareň,nanovo zrekonštruovaný historický dom,obnovená tržnica či znovuzrodenie nádherného luxusného hotela.Keď prechádzam mestom,priznám sa,že ma prekvapuje to čoraz väčšie množstvo turistov z celého sveta,ktorí sa s fotoaparátmi v rukách snažia zachytiť každý detail toho krásneho stredoeurópskeho mesta.A pritom zisťujem že nielen oni ale aj ja mám ešte v Bratislave čo objavovať.Staré dvory,zákutia a historické nápisy na budovách,pamätníky,sochy.Čarovné spomienky sú na každom kroku.Len treba chodiť s otvorenými očami,na chvíľu spomaliť krok a nadýchnuť sa atmosféry nášho mesta.Snáď aj nám,mladým,majú tie staré múry ešte čo povedať.
